29.11.2018 Ondrejovské posedenie
Už minulého roku sme si na Ondrejovskom posedení povedali, že aj o rok, ak nám to zdravie dovolí, takéto stretnutie pripravíme. A slovo sme dodržali. Na úvod zaznela báseň o jeseni života. Aj o tom sa v tejto básni hovorilo:
Keď v ľudskom žití jeseň príde, všetko je také boľavé, za horu rokov slnko zájde a ani láska už tak nehreje. Neisté bývajú i naše kroky, na všetkom sa už potkýnaš, pohorie ťažké tvoria roky a sily nieto nadostač.Zablahoželali sme i naším jubilantom:
Božene Dlubačovej, Márii Frimerovej a Jánovi Herakovi k ich jubilejným narodeninám. Niektorí ich už oslávili a niektorí ešte, do konca roka, oslávia. Naše aktívne členky zaspievali pieseň „Nebudem ja v starom dome bývať“. Bola to dojímavá pieseň o tom, ako syn umiestnil otca do domova dôchodcov, hoc otec mu dal polovicu svojho domu. Aj toto však život prináša.
Posedeli sme si, porozprávali sa, pohostili a domov sme odchádzali so želaním jeden druhému, dobrého zdravia a veľa pekných chvíľ do nastávajúcich dní. Pred nami je advent a po ňom i Vianoce. Cez zimné obdobie sa chceme stretávať v našom klube dôchodcov a tak spoločne tráviť i dlhé zimné večery.