Kračúnovce ležia v južnej časti Nízkych Beskýd, v západnej časti doliny Tople, v nadmorskej výške okolo 198 m. Kráľ Ondrej II. v roku 1212 daroval kláštoru križiakov v Chmeľove majetok ležiaci severovýchodne od Chmeľova po údolie potoka Čepcov. Patril k nemu aj kračúnovský majetok, ktorý sa však v listine menovite neuvádza. Samotný názov a poloha signalizuje vtedajšie a staršie slovenské osídlenie v doline potoka Topoľa. Prvé písomné správy o obci sú z roku 1347. Z nej vyplýva, že jestvovali už skôr a patrili šľachticom z Drienova. V písomnostiach zo 14.-16. storočia vyskytujú sa pravidelne pod maďarským názvom Karachonmezew v zmysle Kračúnovo Pole, ojedinelé v slovenskom názve Kračúnovce. Základom oboch názvov je starobylé slovenské meno, resp. prezývka Kračún (Krátky), ktoré sa v severovýchodnom Uhorsku používalo ešte v 13.-14. storočí. Za najpravdepodobnejší vzťah neznámeho nositeľ tohoto mena k dedine považujeme vzťah prvého šoltýsa, lebo vlastnícky vývin kračúnovského majetku v 13.-14. storočí vylučuje vlastnícky vzťah prípadne zemana Kračúna. Medzi menami či prezývkami šľachticov z Drienova v prvej polovici 14. Storočia sa meno Kračún nevyskytlo. Preto predpokladáme, že Kračúnovce vznikli koncom 13., prípadne začiatkom 14. Storočia na majetku panstva Chmeľov a prvé obydlia vybudoval šoltýs s usadlíkmi podľa zákupného práva. Šoltýstvo sa tu udržalo aj v 16. storočí. Nemožno však vylúčiť, že Kračúnovce jestvovali už pred 13. storočím a noví usadlíci v 14. storočí sídlisko zväčšili. Majetkovou súčasťou panstva Chmeľov zostali v 14.-16. storočí. V 14.-15. storočí patrili najmä šľachticom z Drienova a v 16. storočí zväčša zemanom zo Šemše. Starý známy šľachtický rod SEMSEY vlastnil obec. Erbovou figúrou rodu bol jeleň v skoku. V Kračúnovciach postavili kostol. Gotické jadro dodnes jestvujúceho kostola pochádza zo začiatku 15. storočia. Sedliacke domácnosti boli v roku 1427 zdanené od 33 port, takže Kračúnovce patrili k veľkým dedinám. Neskôr sa väčšina sedliakov odsťahovala, iní stratili užívané pozemky a upadli medzi želiarov. V rokoch 1543, 1567 a 1588 sedliacke domácnosti zdanili od 8, 4, resp. 5,5 porty, pričom v roku 1567 len jedna domácnosť hospodárila na celej a sedem na polovičných usadlostiach. V uvedených rokoch bolo 7, 10 a 7 želiarskych domácností. V roku 1600 základ sídliska tvorilo len 11 obývaných poddanských domov. Bol tu však aj dom šoltýsa, mlyn, kostol, fara a škola. V dôsledku znižovania počtu domov od polovice 15. storočia sa sídlisko zmenšovalo. Koncom 16. storočia boli Kračúnovce stredne veľkou dedinou s prevažne poddanským obyvateľstvom.Uvedený motív je veľmi častý a zaraďuje pečať medzi pečate s poľnohospodárskymi znameniami. Okrem toho, že poľnohospodárske motívy sú časté na pečatiach obcí v našom prípade motív snopu s kosákom je identický s motívami na pečatiach okolitých obcí z toho istého obdobia. Napr. Giraltovce, Chmeľov, Pušovce , Podhorany, Chmeľovec atď. Jedna z možných vysvetlení môže byť aj to, že uvedené obce patrili do panstva Chmeľov. Je teda evidentné, že historický motív na pečatidle nie je jedinečný. Preto pri návrhu erbu nemôžeme vychádzať len zo znamenia na historickom pečatidle, ale využijeme jedinečnosť názvu obce v priebehu dejín - Karacson - Kračún - Vianoce - a do erbu zakomponujeme symbol Vianoc: betlehemskú (Vianočnú) hviezdu s atribútmi patróna kostola obce (sv. Mikuláša), ktorý vlastne tiež symbolizuje Vianočné sviatky a tým aj názov obce.Hviezdy ako erbový symbol nie sú zriedkavým javom, v nemeckej heraldike prevažne ako šesťcípe hviezdy dianie na nebi. V kresťanskej ikonografii znázorňovali hviezdy dianie na nebi. Pannu Máriu zobrazovali často nielen ako stojí na cípe mesiaca, ale aj gloriolou v podobe koruny z hviezd. Nespočetné hviezdy symbolizovali nespočetné Abrahámovo potomstvo. Krista symbolizuje "jasná hviezda ranná". Známa je betlehemská hviezda, zväčša s ôsmimi lúčmi, ktorá priviedla k jasliam troch mudrcov z východu. Vychádzajúc z uvedeného, návrh erbu Kračúnovce je nasledovný:V modrom poli erbu nad zlatým (žltým) zväzkom obilia so strieborným (bielym) kosákom so zlatým (žltým) držiakom zlatá (strieborná) osemcipá vianočná hviezda s chvostom kométy.
